Paramahamsa Vishwananda hovorí o mahásamádhi Širdí Sáí Bábu

Tento príbeh je vyňatý z knihy Len láska 3: Podstata všetkého, Paramahamsa Šrí Svámí Vishwananda:

Širdí Sáí Bábá mohol ostať vo svojom tele dlhšie, vzal však na seba chorobu jedného zo svojich oddaných. Bol to jeden z oddaných - Tatya Patil, ktorého považoval za svojho syna, pretože sľúbil jeho matke, že sa o neho postará a že sa mu nič zlé nestane. Ale jedného dňa jeho oddaný dostal tuberkulózu a pochopiteľne, vykašliaval krv, to všetko.

Každý deň ľudia chodievali za Sáíom a vraveli: „Hej, tvoj synovec je chorý. Urob niečo, pomohol si už toľkým ľuďom, uzdravil si už tak veľa ľudí. Prečo je on stále chorý? Prečo niečo neurobíš?“ Avšak synovec chorobu prijal a nikdy o nej nepovedal ani slovka. Nikdy nepovedal Sáíovi: „Uzdrav ma, alebo urob niečo, prosím.“ A tak Sáí povedal: „Starnem. Už som starý muž. Je čas, aby som odišiel.“

Bola jedna pani, Lakšmí Bai, ktorá sa starala o Širdí Sáí Bábu. Predtým, ako skonal, daroval jej deväť mincí, hovoriac: „Mince, ktoré ti dávam, reprezentujú deväť foriem bhakti.“ Potom, vediac, že berie na seba chorobu od Tatya Patil, poslal všetkých preč so slovami: „Teraz je ten správny čas na odchod“. Potom preniesol celú chorobu do svojho vlastného tela. Vedel to urobiť cez svoje siddhi (duchovné sily). Potom dobrovoľne vošiel do mahásamádhi. 

Raz som niekomu vysvetľoval, aký je rozdiel medzi samádhi a mahásamádhi. Existuje veľa samádhi, ale pre svätcov je to vždy mahásamádhi, pretože z vlastnej vôle povedia:  „Áno, ja pôjdem.“ Je to pre nich ľahké. Samozrejme, že každý môže povedať: „Áno, dokážem si vziať život a odísť,“  ale nikto to nedokáže takým spôsobom. Je tak veľa príhod zo života Širdí Sáí Bábu, o ktorých by sme mohli rozprávať. Môžeme vidieť veľa malých vecí, ktoré majú hlboký význam, ale myslím, že všetci veľmi dobre poznáte príbeh Širdí Sáía, takže netreba zachádzať do detailov. Jeho život bol príkladom, bol jednoduchý a slobodný. Keď ho ľudia urazili, zostal nestranný, pretože prechovával nesmiernu lásku k ľuďom a každý bol u neho vítaný.

Niekedy sa však správal veľmi zvláštne, keď za ním prišli ľudia. Vyskytli sa príhody, keď sa k ľuďom, ktorí k nemu prišli, správal ozaj šialene a odstrčil ich od seba preč. Potom, ako ich odstrčil, zavolal ich hneď aj späť a správal sa k nim ako milujúca matka vo všetkej svojej láske a starostlivosti. Samozrejme, že ľudia nerozumeli: „Prečo nás najskôr odstrčil preč a teraz je k nám taký milý?“ On ale v skutočnosti neodstrkoval človeka ako takého, on odstrkoval jeho negativitu, odstraňoval ju z danej osoby. Jeho spôsoby boli zvláštne, pretože nikdy nepovedal priamo, čo robí. Vždy sa rozprával sám so sebou, vždy slúžil pre blaho Vesmíru, ako blázon. Toto je veľmi typické pre majstrov, viete? Inak by bolo pre ľudí veľmi jednoduché veciam porozumieť. Iba múdry pochopí. A to nemyslím bystrosť mysle, ale porozumenie srdca, múdrosť. 

Jeden muž a jeho gang si raz naplánovali zabiť Širdí Sáía. Vedeli, ktorou cestou zvyčajne chodieva, skryli sa za skalou, a keď Širdí Sáí prechádzal okolo, chceli ho zbiť. Keď ho už mali udrieť, otočil sa, a oni uzreli Mekku, mesiac a hviezdy v jeho očiach, a zmenili sa. Niektorí utiekli, pretože sa cítili tak vystrašení, ale muž, ktorý ho chcel zabiť, sa zmenil. Padol k nohám Širdí Sáía a prosil o odpustenie. 

Širdí Sáí mu povedal: „Pozri, môj milovaný, nevedomá myseľ vidí rozdiely, vidí obmedzenia, avšak existuje iba jeden Boh s tisíckami mien. Môžeš ho nazvať Alahom, môžeš ho nazvať Bhagavánom alebo iným Božím menom, je to však stále ten istý Boh, ktorého voláš. Ak by Boh mal obmedzenia, nebol by Bohom. Nemôžeme povedať, že Boh je len toto, alebo Boh je len tamto. Ako by potom mohol byť Bohom? Boh je manifestáciou všetkého. Boh je to aj ono! Je to iba jeho prejav, ktorý sa nám zdá odlišný.“ A tak, uvedomujúc si toto všetko, sa tento muž zmenil.

Toto bol iba jeden príklad toho, ako Širdí Sáí zvykol prelomiť bariéry všetkých náboženstiev, ktoré si človek dokáže vytvoriť v mysli. Je tu  ešte jedna podobná príhoda. Jedna žena prišla k Širdí Sáíovi a opýtala sa ho: „Si moslim alebo si hinduista? Nerozumiem tomu.“ Širdí Sáí v hneve roztrhal svoje oblečenie, sňal ho a stojac pred ňou vyzlečený donaha povedal: „Čo vidíš? Som moslim alebo som hinduista?“

Vidíte, pozeráme sa toľko na vonkajší svet, dávame obmedzenie vonkajšiemu svetu. Samozrejme, najskôr si musíme vybudovať vonkajší svet na to, aby sme ho postupne transcendovali, presunuli sa k  neohraničenosti, posunuli sa od konečna k nekonečnu, od obmedzeného k neobmedzenému. Máte predsa myseľ a máte telo, a v tom je to obmedzenie. Naučte sa najskôr, ako zaobchádzať s vašou ľudskosťou, aby ste potom vedeli zaobchádzať s vašou božskosťou.

Širdí Sáí Bábá je tak významným príkladom, tak veľkým svätcom,  vždy však bol pokorný. Ak by chcel, mohol by bývať vo veľkom paláci. Dal ľuďom tak veľa a stále im veľmi veľa dáva. Aj keď umrel veľmi dávno, existuje stále veľa ľudí, ktorých dokáže poučiť. Jeden z jeho prísľubov bol: „Aj keď budem mŕtvy,  budem sa k vám prihovárať zo záhrobia.“ Taktiež povedal: „Ak sa na mňa pozriete, budem sa pozerať na vás aj ja.“ Toto dokázal nespočetnekrát mnohým svojim oddaným. Aj ja mám s ním tak veľa zážitkov. Úprimne ho zavolajte.