utorok 4. júla 2017

Bhakti Marga na slovenských letných festivaloch


Je prvé ráno po dvoch letných festivaloch...popíjame čaj, triedime fotografie a uvedomujeme si, aké je tu ticho, nikde žiadne bubny… Po chvíľke máme pocit, že už by sme niečo mali robiť. Chýbajú nám – ľudia, ktorým sme mali možnosť počas siedmych dní odovzdávať gurudžího posolstvo lásky, učenie, sádhanu, zdieľať s nimi naše príbehy, zážitky, skúsenosti, otvoriť im naše srdcia a vnímať, pozorovať, ako sa otvárajú srdcia im. Zažívali sme malé veľké zázraky a od začiatku do konca v nemom úžase pozorovali gurudžího prácu a lílu. Toľko krát sme o tom počúvali, aj rozprávali… ale zažiť to na vlastnej koži, ako gurudží pozná „svoje ovečky“ a ako nás nesmierne miluje a záleží mu na každom tak veľmi, že kvôli jednej duši sa odohrá veľká hra – to je niečo tak veľké, mocné a dojímavé, že sa zrazu zbadáte, ako vám vlhnú oči a trasú sa pery pri počúvaní príbehov úplne „cudzích“ ľudí… 




Aby ste mi rozumeli, na najväčšom „prírodnom“ festivale na Slovensku sa premlelo pár tisíc ľudí a do nášho Bhakti stanu od štvrtku do nedele zavítalo niekoľko desiatok, niekedy „iba“ jednotiek. Postupne sme sa striedali v celodennom programe. O ôsmej ráno sa od stanu rozliehalo: „Dobrééé rááááno! Cvičíme pozdrav slnkuuu… teraaaz…“ Neskôr OM Chanting, prednášky, rozhovory a večer až do neskorej noci sme spoločným spievaním mantier úplne odignorovali hlasnú hudbu z dvoch pódií a vnímali sme len neskutočnú energiu, ktorá medzi nami v kruhu prúdila a vťahovala nás do živelnej radosti i smútku… smiali sme sa i plakali… 



 
Ľudia prichádzali a odchádzali a poniektorí ako prišli na začiatku, tak chodili po celý víkend na takmer každú aktivitu. Bhakti stan sa pre nich stal pokojným čistým miestom, kde sa mohli uvoľniť a nasiaknuť gurudžího nekonečnou milosťou. Bola to oáza pre duše. Pre niektorých sa pôvodný zámer – ukryť sa pred dažďom – stal niekoľkohodinovým spočinutím v hlbokých rozhovoroch o Bhakti, o Atma Kriya Yoge, o majstrovi, o láske… A my sme po prvý krát s veľkou radosťou a istotou rozdávali ľuďom letáky a pozývali ich na aktivity Bhakti Margy, pretože sme videli ich skutočný záujem, ich pripravenosť počuť napríklad slovo guru. A hoci sme sa predtým dohadovali na tom, ako budeme opatrne hovoriť o všetkom tak, aby sme nikoho neodplašili, skutočnosť bola úplne iná, ľudia si pýtali naše príbehy a zrazu sme sami seba počuli vyslovovať meno Paramahamsa Vishwananda niekoľkokrát v každej prednáške, v každom rozhovore, aj v tých mantrách… Bol tam… Pre ľudí… A ľudia prišli a počúvali, cítili a prišli opäť… 




Viete, aký je to pocit, keď je pre vás každé počasie nádherné? Keď na vás páli slnko a vy sa usmievate, keď leje a fučí a vy s láskou skladáte mokrý stan a spievate si „ Gurudeeevaaa… Gurugooovindaaa…“? Keď viete, že ste boli práve súčasťou pozorovania veľkého Božieho divadla, ktoré niektorým, a možno iba jednému, dvom, zmení celý život? Verte mi – nič vám vtedy nevadí… práve naopak… zalieva vás len nekonečná vďaka a láska k vášmu milovanému gurudévovi. A po príchode domov zložíte všetky kulisy, šaty, dáte si konečne teplú sprchu, zapálite sviečku, kľaknete si pred oltár a všetko odovzdáte k jeho nohám… Krišna Arpan Namastu