V sobotu 24. februára sa Slovensko zapojilo do celosvetového
projektu „Pomôžte vyliečiť minulosť“. Spolu v 11 krajinách na 26 miestach
bývalých koncentračných táborov a genocíd páchaných na civilnom obyvateľstve
prebehol OM Chanting s cieľom transformovať energiu týchto miest a ukončiť
neustále sa opakovanie týchto zločinov na éterickej a astrálnej úrovni. Bolo to
mocné, krásne, očistné...
Ľudia docestovali z rôznych kútov Slovenska, aby pomohli
a nastolili mier v našej rodnej Zemi. Bola to láska, súcit ale aj
oddanosť, ktoré vystihovali tento deň, do slova a do písmena.
Príchod do týchto priestorov nám už od začiatku pripomínal, že sme
neprišli na výlet. Ponuré opustené budovy, ktoré neveštili nič dobré, ale aj
ten ukrutne studený vietor, ktorý už po pár metroch chôdze cez areál spôsoboval
omrzliny, akoby nám dávali na známo, že tu bola bolesť, opustenosť a nešťastie na dennom
poriadku. Nič príjemné.
Rozveseliť nás však dokázal neustály príchod ľudí, priateľov,
rodiny, čo veštilo, že účasť bude krásna. Bolo nás magických 49 krásnych ľudí,
plných lásky a porozumenia, pripravených pomôcť, nemysliacich na seba, ba práve
naopak.
Priestory veliteľskej budovy neboli v dobrom stave, no boli
nám sprístupnené za čo sme veľmi vďační.
Organizačný tím odviedol úžasnú prácu a vďaka tomu sme mohli načas
zasadnúť do dvoch mocných kruhov v dvoch miestnostiach. Vibrácia zvuku ÓM
ovládla toto miesto, OM Chanting sa začal a majstri mohli šíriť svoje
požehnanie. Zimomriavky, slzy, ale aj pocit radosti z presvetlenia týchto
priestorov sa miešali v mnohých zúčastnených. Akoby už zrazu bolo všetko
v poriadku a láska mohla prúdiť aj vôkol nás.
Po 45 minútach nastalo ticho, tak prázdne a zvláštne, ale
zároveň tak potrebné a konečne naplnené láskou. Nejednému z nás
vybehli slzy od dojatia.
Odovzdanie venčeka na počesť všetkých obetí zavŕšilo celú udalosť
a ľudia sa začali zberať domov. Plný dojmov sme odišli a zapísali si
do našich sŕdc aj tieto smutné, ale prekrásne momenty.
Ďakujeme ti gurudží, iba z tvojej milosti sme mohli aj my
prispieť a byť súčasťou tak prekrásnej medzinárodnej udalosti.
Pár dojmov účastníkov tejto krásnej udalosti:
„V sobotu ráno som sa snažila čo
najúprimnejšie pomodliť, aby mi bolo dovolené nezištne prispieť k OM
Chantingu s tak krásnym úmyslom, ako je pomôcť vyliečiť minulosť. Počas
trvania kruhu som sa veľmi snažila, aby som tento čistý úmysel „nepokazila“
vlastnými želaniami, či myšlienkami. Mojou jedinou modlitbou bola vizualizácia
svetla a opakovanie: „Buď vôľa tvoja.“ Tak veľmi som sa v tom
rozplynula, až všetko ostatné zmizlo a zostal len ÓM a pocit
blaženosti. Viem, že sa transformácia udiala, avšak v akom rozsahu
a aký mala dopad, to vie len Najvyšší. Bolo mi cťou slúžiť v tak
krásnom zámere ♥“
anonym
„Môj dedko bol v koncentračnom tábore. Nikdy o tom nehovoril. Neviem kde
bol, ani ako to tam bolo, neviem, čo sa
tam dialo. Neviem, či môj otec vie o tom niečo viac. Môj dedko mal to šťastie,
že sa dostal domov. Jediné, čo túto udalosť pripomínalo bola jeho lyžička
zvarená z dvoch častí. Keď sme začali spievať OM, počula som neuveriteľne boľavé kvílenie akoby
plač všetkých tých duší. Chvíľami ten zvuk bol ťažko počúvateľný. Tiekli mi
slzy a vo vlnách mnou prichádzala veľmi silná energia. Mala som zimomriavky a
hlas sa mi triasol. Chvíľami som mala pocit závrate a po prvých pätnástich
minútach som mala pocit, že sa nemôžem nadýchnuť a že mi srdce chce vyskočiť z
hrude. Postupným plynutím času a opakovaním OM sa tlkot srdca znova ukľudnil,
dýchanie sa prehĺbilo a ustálilo a pri konci som v hrudi pocítila neuveriteľný
pokoj a mier. Keď sme dospievali OM, v ústach som cítila chuť dymu a ohňa.
Verím, že sme pomohli všetkým tým, ktorí tam boli roky uväznení. Ďakujem, že
som mohla prispieť. “
Zuzana B.
„Bývame v byte, ktorý aj mnohí dobre poznáte a
neviem, či viete, že celú budovu dal postaviť židovský lekár, ktorý tu s
rodinou býval a dolu mal ordinácie. Celý čas som na nich myslela. Čo ma ale
prekvapilo bol ten výprsk smiechu, ktorý som v treťom kole už neudržala a mal
takú milú reťazovú reakciu, klasicky.. nečakala som to tentokrát vôbec, lebo
skutočne zo začiatku to všetko znelo veľmi boľavo a smutno. Juj, ale dlho som sa
tak dobre nezasmiala, slzy mi tiekli prúdom, rozopnúť som sa musela ako mi
ostalo teplo - no čo už, aj takto môže prísť "odblok", mnohí to
určite dobre poznáte... ;) Mimochodom večer
pri kolečku džapy som si uvedomila, že je tu tak neuveriteľný pokoj a ticho -
prisámvačku niečo sa zásadne zmenilo! Bol to krásny zážitok, ďakujem vám
všetkým.“
DhanyaDasi
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára