Oslava Krišna džanmáštamí

Z milosti nášho gurudžího, jeho nesmiernej lásky, sa po ďalší krát stretávame v chráme Šrí Šrí Rádhá Dajájutája Kršna aby sme oslávili zjavenie Šrí Kršnu, ktorý je považovaný za ôsmeho avatára Pána Višnua a Jeho najvýznamnejšiu inkarnáciu. Nové tváre, a to nie len zo Slovenska, nám pripomínajú nekonečnú lásku nášho majstra, ktorá nepozná hranice. Krásna atmosféra so všadeprítomnou vôňou a spevom, všetci na svojich miestach a oslavy sa môžu začať. 

Vychutnávame si spoločné chvíle strávené v tej najvzácnejšej spoločnosti, v spoločnosti Kršnu a Rádhárání. Chrám sa zdá byť tak nádherne plný, naplnený láskou a oddanosťou, naplnený oddanými, ktorí oslavujú, spievajú a otvárajú svoje srdcia. Spev je čím ďalej uvoľnenejší a všetko napovedá tomu, že dnes tu nie sme sami. Dnes je tu medzi nami ten, ktorý má tú silu milovať nás, ako sa hovorí „v dobrom aj v zlom“. Dnes tu až nezvyčajne silno cítiť prítomnosť Kršnu, prítomnosť milovaného gurudžího. 

Po zvučnej a tak krásne farebnej púdži sa presúvame na jadžňu, starodávnu ohňovú ceremóniu. Vdychujeme lúče slnka, ktoré na nás dopadajú, mantry, ktoré sú pre niektorých z nás ešte stále tak krkolomné, a predsa prehovárajú k našej duši, ku nám, akoby sme to všetko už dávno poznali. 

Pred oheň zasadajú aj tí najmenší, naše krásne deti, a mnohí z nás vnímajú tú obrovskú detskú odvahu, úprimnú lásku a hrdosť matiek, ktoré iba tušia, aká je to neuveriteľná výsada, že naše deti môžu tráviť svoj čas v tejto božskej spoločnosti. 

 

Po slnečnej jadžne sa spoločne stretávame v záhrade, aby sme spolu ešte strávili posledné chvíle, vnímali tú lásku šíriacu sa cez nás, požehnanie, ktoré sa nám dostalo z vôle gurudžího a vyjadrili vďaku. Už po toľký krát zažité a predsa vždy výnimočné, dych berúce a dojemné chvíle strávené v kruhu rodiny, Bhakti Marga rodiny.

Ďakujeme za toto krásne spájanie milý náš gurudží, ďakujeme za Tvoju nekonečnú neutíchajúcu lásku a prítomnosť v nás aj mimo nás.

Tadejati tannaijati

taddure tatsamipake

Tadantarasya sarvasya

tadu sarvasya bahyatah

Šrí Gurugítá, verš 62

Aj keď sa nehýbe je (guru) v pohybe, Je vzdialený a predsa tak blízko, vonku a zároveň vnútri všetkého.

Bhakti Marga na slovenských letných festivaloch

Je prvé ráno po dvoch letných festivaloch...popíjame čaj, triedime fotografie a uvedomujeme si, aké je tu ticho, nikde žiadne bubny… Po chvíľke máme pocit, že už by sme niečo mali robiť. Chýbajú nám – ľudia, ktorým sme mali možnosť počas siedmych dní odovzdávať gurudžího posolstvo lásky, učenie, sádhanu, zdieľať s nimi naše príbehy, zážitky, skúsenosti, otvoriť im naše srdcia a vnímať, pozorovať, ako sa otvárajú srdcia im. Zažívali sme malé veľké zázraky a od začiatku do konca v nemom úžase pozorovali gurudžího prácu a lílu. Toľko krát sme o tom počúvali, aj rozprávali… ale zažiť to na vlastnej koži, ako gurudží pozná „svoje ovečky“ a ako nás nesmierne miluje a záleží mu na každom tak veľmi, že kvôli jednej duši sa odohrá veľká hra – to je niečo tak veľké, mocné a dojímavé, že sa zrazu zbadáte, ako vám vlhnú oči a trasú sa pery pri počúvaní príbehov úplne „cudzích“ ľudí… 

Aby ste mi rozumeli, na najväčšom „prírodnom“ festivale na Slovensku sa premlelo pár tisíc ľudí a do nášho Bhakti stanu od štvrtku do nedele zavítalo niekoľko desiatok, niekedy „iba“ jednotiek. Postupne sme sa striedali v celodennom programe. O ôsmej ráno sa od stanu rozliehalo: „Dobrééé rááááno! Cvičíme pozdrav slnkuuu… teraaaz…“ Neskôr OM Chanting, prednášky, rozhovory a večer až do neskorej noci sme spoločným spievaním mantier úplne odignorovali hlasnú hudbu z dvoch pódií a vnímali sme len neskutočnú energiu, ktorá medzi nami v kruhu prúdila a vťahovala nás do živelnej radosti i smútku… smiali sme sa i plakali… 

 

Ľudia prichádzali a odchádzali a poniektorí ako prišli na začiatku, tak chodili po celý víkend na takmer každú aktivitu. Bhakti stan sa pre nich stal pokojným čistým miestom, kde sa mohli uvoľniť a nasiaknuť gurudžího nekonečnou milosťou. Bola to oáza pre duše. Pre niektorých sa pôvodný zámer – ukryť sa pred dažďom – stal niekoľkohodinovým spočinutím v hlbokých rozhovoroch o Bhakti, o Atma Kriya Yoge, o majstrovi, o láske… A my sme po prvý krát s veľkou radosťou a istotou rozdávali ľuďom letáky a pozývali ich na aktivity Bhakti Margy, pretože sme videli ich skutočný záujem, ich pripravenosť počuť napríklad slovo guru. A hoci sme sa predtým dohadovali na tom, ako budeme opatrne hovoriť o všetkom tak, aby sme nikoho neodplašili, skutočnosť bola úplne iná, ľudia si pýtali naše príbehy a zrazu sme sami seba počuli vyslovovať meno Paramahamsa Vishwananda niekoľkokrát v každej prednáške, v každom rozhovore, aj v tých mantrách… Bol tam… Pre ľudí… A ľudia prišli a počúvali, cítili a prišli opäť… 

Viete, aký je to pocit, keď je pre vás každé počasie nádherné? Keď na vás páli slnko a vy sa usmievate, keď leje a fučí a vy s láskou skladáte mokrý stan a spievate si „ Gurudeeevaaa… Gurugooovindaaa…“? Keď viete, že ste boli práve súčasťou pozorovania veľkého Božieho divadla, ktoré niektorým, a možno iba jednému, dvom, zmení celý život? Verte mi – nič vám vtedy nevadí… práve naopak… zalieva vás len nekonečná vďaka a láska k vášmu milovanému gurudévovi. A po príchode domov zložíte všetky kulisy, šaty, dáte si konečne teplú sprchu, zapálite sviečku, kľaknete si pred oltár a všetko odovzdáte k jeho nohám… Krišna Arpan Namastu 

Medzinárodný deň jogy na Slovensku

Dňa 21.6.2017 sa Bhakti Marga aktívne a úspešne podieľala na oslavách Medzinárodného dňa jogy na Slovensku. Organizátori po celom Slovensku vynaložili veľa úsilia, aby šírili krásnu myšlienku blížiaceho sa dňa, aby priniesli ľudom ešte nepoznané, ale aj dávno zabudnuté, aby šírili svetlo a ukázali cestu bhakti, cestu oddanosti, cestu jednoty a lásky.

V krásny slnečný deň sa účastníci stretli vo svojich mestách ako jedna rodina, aby si užili krásnu atmosféru, milých ľudí, pestrý program a tú úžasnú prítomnosť majstrov. 

Program bol v každom meste zaujímavý a pestrý. V ponuke bolo spoločné cvičenie pozdrav slnku „Babaji Surya Namaskar“, prednášky, predstavenie techník Bhakti jogy, spievanie kírtanov, ochutnávka zdravých jedál a v neposlednom rade už dlhšie ohlasovaná udalosť 234 pre Slovensko.

Tento rok bol výnimočnejší práve tým, že vrámci osláv Medzinárodného dňa jogy, ktorého posolstvom je šírenie jednoty a lásky, sa zorganizovala prekrásna akcia pod názvom 234 pre Slovensko. Zámerom bolo podporiť silnou technikou OM Chantingu pravdu a lásku vo vedomí obyvateľov našej vlasti a prepojiť sa v srdciach ako jedna rodina. 

Cieľom projektu bolo zorganizovať v rovnakom čase čo najväčší počet OM Chantingových kruhov s minimálnym počtom 234účastníkov. Pod vedením majstrov, ktorých požehnaním je technika OM Chantingu prestúpená, za pomoci ústretových a srdečných organizátorov a vďaka otvoreným srdciam ľudí, (mnohých prvý krát zúčastnených), sa akcie zúčastnilo až 308 účastníkov z 15 miest a obcí.

Výsledok bol viac než potešujúci a rozveselil, ale aj zahrial nejedno z našich sŕdc. Veríme, že pravda a láska zaplavujú našu rodnú zem a okolité krajiny a tak pôsobia nielen na jednotlivca ale aj všetkých ľudí. 

Žime v pravde a láske a rozdávajme to, čo je srdcu najprirodzenejšie a blízke,lásku! Po úspešnom dni a vynikajúcich výsledkoch či pozitívnych ohlasoch sa tešíme na nasledujúci rok a veríme, že sa zapojí stále viac miest s ešte väčším počtom účastníkov. Záleží nám na našej milovanej vlasti, záleží nám na vás. A Vám? 

Svámí Kurunandha navštívil slovenských oddaných v Slovenskom raji

Opísať pár riadkami to, čo sme zažili tento víkend, je ako vtesnať more do fľaše. S naším novým Svámím sme sa po prvý krát ako skupina stretli počas marcovej púte do Shree Peetha Nilaya. Netrvalo dlho a mohli sme Svámího Kurunandhu privítať na Slovensku. Hneď po príchode navštívil Svámídží náš slovenský chrám Šrí Šrí Rádhá Dajájutája Krišna, ktorý gurudží inauguroval v januári tohto roku. Po krátkom obede s chrámovým séva tímom požehnal novej učiteľke Simply Meditation. 

Vyštartovali sme do srdca Slovenska, do jednej z najkrajších oblastí v našej krajine, do Slovenského raja. Počas troch dní a nocí sa z tradičného slovenského hotela v obci Dedinky stal malý ášram.

Ranné modlitby s púdžou pre gurudžího, Rádhu a Krišnu a ďalšie osobné múrti…, satsangy, súkromné rozhovory, príbehy a zážitky s gurudžím, premietanie ukážok filmov, Bhakti shop, ale aj užitočné informácie o Bhakti Marge a našej línii a napokon Lakšmí Nárájena jadžňa… A v tom všetkom veľa veľa hudby, spievania a čantovania Božieho mena, spoločné stolovanie s vegánskou bezlepkovou stravou, prechádzka okolo jazera a prabhu futbal :)) 

Všade bolo cítiť spolupatričnosť, chuť pomôcť si navzájom a spoločne si užívať tieto chvíle. Čas sa akoby zastavil, zhustil. Dni plynuli tak prirodzene, bez striktných plánov, bez stresov, všetci sme si vychutnávali každý okamih, či už sladkého čakania na Svámího, alebo jeho prítomnosti. Tváre ľudí žiarili radosťou, láskou a vďakou. V očiach sa objavovali slzy dojatia, ale i hlbokej vnútornej bolesti, ktorá túžila byť videná. Svámídží tu bol pre nás, s čímkoľvek sme si nevedeli dať rady. Vypočul nás, poradil a povzbudil. Mnohí z nás vnímali tento víkend ako živú vodu, ktorá nás naplnila chuťou opäť niečo tvoriť, pracovať pre celok, zdieľať so svetom dary, ktorých sa nám dostalo.

Svámídží tiež zasvätil 12 nových púdžáristov do tajomstva tohto prekrásneho osobného rituálu lásky a oddanosti. Neustále nám ukazoval pravú podstatu bhakti a otvorenej slobodnej mysle, ktorá nie je obmedzovaná pravidlami ani naučenými vedomosťami. Jeho láskavosť nepoznala hraníc, keď sa stretávala s úprimnosťou hľadajúceho. Jeho spontánnosť a hravosť, to bol skutočný balzam pre dušu. Svámídží nádherne spieval a viedol nás kírtanom, kde sme sa mohli prepojiť na úplne iných úrovniach, kde neboli už žiadne otázky, čas ani priestor. 

Svámídží nám priniesol nášho milovaného gurudžího v jeho milujúcej materskej podobe. Boli sme skutočne v náručí Božskej Matky.

Džei gurudév! Ďakujeme, Svámí Kurunandha <3  

Prem se bolo Satgurudeva Sri Swami Vishwananda Maha Prabhu Ki!

Jai!

Paramahamsa Vishwananda hovorí o mahásamádhi Širdí Sáí Bábu

Tento príbeh je vyňatý z knihy Len láska 3: Podstata všetkého, Paramahamsa Šrí Svámí Vishwananda:

Širdí Sáí Bábá mohol ostať vo svojom tele dlhšie, vzal však na seba chorobu jedného zo svojich oddaných. Bol to jeden z oddaných - Tatya Patil, ktorého považoval za svojho syna, pretože sľúbil jeho matke, že sa o neho postará a že sa mu nič zlé nestane. Ale jedného dňa jeho oddaný dostal tuberkulózu a pochopiteľne, vykašliaval krv, to všetko.

Každý deň ľudia chodievali za Sáíom a vraveli: „Hej, tvoj synovec je chorý. Urob niečo, pomohol si už toľkým ľuďom, uzdravil si už tak veľa ľudí. Prečo je on stále chorý? Prečo niečo neurobíš?“ Avšak synovec chorobu prijal a nikdy o nej nepovedal ani slovka. Nikdy nepovedal Sáíovi: „Uzdrav ma, alebo urob niečo, prosím.“ A tak Sáí povedal: „Starnem. Už som starý muž. Je čas, aby som odišiel.“

Bola jedna pani, Lakšmí Bai, ktorá sa starala o Širdí Sáí Bábu. Predtým, ako skonal, daroval jej deväť mincí, hovoriac: „Mince, ktoré ti dávam, reprezentujú deväť foriem bhakti.“ Potom, vediac, že berie na seba chorobu od Tatya Patil, poslal všetkých preč so slovami: „Teraz je ten správny čas na odchod“. Potom preniesol celú chorobu do svojho vlastného tela. Vedel to urobiť cez svoje siddhi (duchovné sily). Potom dobrovoľne vošiel do mahásamádhi. 

Raz som niekomu vysvetľoval, aký je rozdiel medzi samádhi a mahásamádhi. Existuje veľa samádhi, ale pre svätcov je to vždy mahásamádhi, pretože z vlastnej vôle povedia:  „Áno, ja pôjdem.“ Je to pre nich ľahké. Samozrejme, že každý môže povedať: „Áno, dokážem si vziať život a odísť,“  ale nikto to nedokáže takým spôsobom. Je tak veľa príhod zo života Širdí Sáí Bábu, o ktorých by sme mohli rozprávať. Môžeme vidieť veľa malých vecí, ktoré majú hlboký význam, ale myslím, že všetci veľmi dobre poznáte príbeh Širdí Sáía, takže netreba zachádzať do detailov. Jeho život bol príkladom, bol jednoduchý a slobodný. Keď ho ľudia urazili, zostal nestranný, pretože prechovával nesmiernu lásku k ľuďom a každý bol u neho vítaný.

Niekedy sa však správal veľmi zvláštne, keď za ním prišli ľudia. Vyskytli sa príhody, keď sa k ľuďom, ktorí k nemu prišli, správal ozaj šialene a odstrčil ich od seba preč. Potom, ako ich odstrčil, zavolal ich hneď aj späť a správal sa k nim ako milujúca matka vo všetkej svojej láske a starostlivosti. Samozrejme, že ľudia nerozumeli: „Prečo nás najskôr odstrčil preč a teraz je k nám taký milý?“ On ale v skutočnosti neodstrkoval človeka ako takého, on odstrkoval jeho negativitu, odstraňoval ju z danej osoby. Jeho spôsoby boli zvláštne, pretože nikdy nepovedal priamo, čo robí. Vždy sa rozprával sám so sebou, vždy slúžil pre blaho Vesmíru, ako blázon. Toto je veľmi typické pre majstrov, viete? Inak by bolo pre ľudí veľmi jednoduché veciam porozumieť. Iba múdry pochopí. A to nemyslím bystrosť mysle, ale porozumenie srdca, múdrosť. 

Jeden muž a jeho gang si raz naplánovali zabiť Širdí Sáía. Vedeli, ktorou cestou zvyčajne chodieva, skryli sa za skalou, a keď Širdí Sáí prechádzal okolo, chceli ho zbiť. Keď ho už mali udrieť, otočil sa, a oni uzreli Mekku, mesiac a hviezdy v jeho očiach, a zmenili sa. Niektorí utiekli, pretože sa cítili tak vystrašení, ale muž, ktorý ho chcel zabiť, sa zmenil. Padol k nohám Širdí Sáía a prosil o odpustenie. 

Širdí Sáí mu povedal: „Pozri, môj milovaný, nevedomá myseľ vidí rozdiely, vidí obmedzenia, avšak existuje iba jeden Boh s tisíckami mien. Môžeš ho nazvať Alahom, môžeš ho nazvať Bhagavánom alebo iným Božím menom, je to však stále ten istý Boh, ktorého voláš. Ak by Boh mal obmedzenia, nebol by Bohom. Nemôžeme povedať, že Boh je len toto, alebo Boh je len tamto. Ako by potom mohol byť Bohom? Boh je manifestáciou všetkého. Boh je to aj ono! Je to iba jeho prejav, ktorý sa nám zdá odlišný.“ A tak, uvedomujúc si toto všetko, sa tento muž zmenil.

Toto bol iba jeden príklad toho, ako Širdí Sáí zvykol prelomiť bariéry všetkých náboženstiev, ktoré si človek dokáže vytvoriť v mysli. Je tu  ešte jedna podobná príhoda. Jedna žena prišla k Širdí Sáíovi a opýtala sa ho: „Si moslim alebo si hinduista? Nerozumiem tomu.“ Širdí Sáí v hneve roztrhal svoje oblečenie, sňal ho a stojac pred ňou vyzlečený donaha povedal: „Čo vidíš? Som moslim alebo som hinduista?“

Vidíte, pozeráme sa toľko na vonkajší svet, dávame obmedzenie vonkajšiemu svetu. Samozrejme, najskôr si musíme vybudovať vonkajší svet na to, aby sme ho postupne transcendovali, presunuli sa k  neohraničenosti, posunuli sa od konečna k nekonečnu, od obmedzeného k neobmedzenému. Máte predsa myseľ a máte telo, a v tom je to obmedzenie. Naučte sa najskôr, ako zaobchádzať s vašou ľudskosťou, aby ste potom vedeli zaobchádzať s vašou božskosťou.

Širdí Sáí Bábá je tak významným príkladom, tak veľkým svätcom,  vždy však bol pokorný. Ak by chcel, mohol by bývať vo veľkom paláci. Dal ľuďom tak veľa a stále im veľmi veľa dáva. Aj keď umrel veľmi dávno, existuje stále veľa ľudí, ktorých dokáže poučiť. Jeden z jeho prísľubov bol: „Aj keď budem mŕtvy,  budem sa k vám prihovárať zo záhrobia.“ Taktiež povedal: „Ak sa na mňa pozriete, budem sa pozerať na vás aj ja.“ Toto dokázal nespočetnekrát mnohým svojim oddaným. Aj ja mám s ním tak veľa zážitkov. Úprimne ho zavolajte.